Pravidelný seriál o zaujímavostiach zo sveta piva so slobodným pivovarom Bradáč!
Vedel si, že nápoj podobný nášmu pivu sa varil už v roku 11000 pred naším letopočtom? Skutočne áno, pivo je najstarším, ľuďmi produkovaným fermentovaným nápojom, ktorý sa do sveta rozšíril z regiónov vtedajšej Mezopotámie a Starovekého Egypta.
Od tej doby sa výrazne zmenila nielen jeho výroba, ale aj právny rámec a dôvody, prečo ho ľudia vôbec pili. Áno, pivo slúžilo aj na socializáciu, ako je tomu aj dnes, no jeho konzumácia mala okrem toho dve ďalšie, životne dôležitejšie úlohy – dokázalo ľudí zasýtiť a zabezpečovalo pitný režim, nakoľko voda bola v tom čase častokrát v horšom stave ako fermentovaný nápoj.
O benefitoch piva nepochybujeme ani dnes, a preto sme sa rozhodli previesť ťa celou históriou jeho výroby – od vynájdenia fermentačných jám až po prvú plechovku uvedenú na trhu. Vydaj sa s Bradáčom na pivnú exkurziu do minulosti.
Začiatky piva pred naším letopočtom
Pivo sa vo svojich počiatkoch začalo vyrábať kvasením vtedajšieho obilia, ktoré už v staroveku obsahovalo množstvo skvasiteľných cukrov. Z histórie je známe, že fermentované nápoje z „obilninových“ výluhov tu boli už od strednej doby kamennej.
Jasným dôkazom sú vykopávky v blízkosti mesta Haifa v Izraeli, ktoré nám odkryli 13 000 rokov staré fermentačné jamy nachádzajúce sa v jaskyni Raqefet. Je však nad slnko jasnejšie, že objavenie piva nebolo cielené, ale išlo skôr o šťastnú náhodu. Neolitická revolúcia totiž zmenila spôsob života vtedajších ľudí – začali pestovať rastliny, vyrábať nástroje na ich spracovanie a stali sa poľnohospodármi.
Zberné jamy, ktoré slúžili na uskladňovanie zožatého obilia sa časom stali fermentačnými, pretože na ich dne sa z nespotrebovaného obilia vytvárali usadeniny, ktoré v spojení s dažďovou vodou začali kvasiť.
Prechod z fermentačnej jamy na veľké džbány
História sa zopakovala aj po tom, čo boli zberné jamy nahradené keramickými nádobami a veľkými krčahmi. Najrozšírenejšou teóriou, ako k náhodnej výrobe piva došlo je, že staroveký sumerský farmár zabudol nádobu s obilnou kašou pred svojím príbytkom a keď do nádoby napršalo a zasvietilo na ňu slnko, obsah nádoby skvasil. Stačilo už len ochutnať.
Netrvalo dlho a tento „tekutý chlieb“ sa stal veľmi obľúbeným nápojom, ktorý naši predkovia vyrábali úmyselne. V roku 2900 p. n. l. bol dokonca vytvorený originálny pivný recept, ktorý obsahuje aj známu báseň venovanú bohyni úrody a patrónke pivovarníctva Ninkasi.
Vynález menom slamka
Zážitok z konzumácie piva narástol po tom, čo Sumeri vynašli špeciálne duté slamky, ktoré im pomáhali piť „čistejšie“ pivo. Vďaka slamke zostávali všetky zbytky z varného procesu v spodnej časti vtedajších pivných džbánov. Slamkami však Sumeri nevedome znásobili účinky piva a jeho konzumácia sa stala jednou veľkou zábavou. Tento priaznivý vplyv je zachytený aj v Epose o Gilgamešovi, kde sa písalo ako Endiku – „…vypil sedem džbánov piva, jeho srdce zaplesalo, jeho tvár zaiskrila a s radosťou spieval…“.
V roku 510 p. n. l. však radostné časy ustali a nastala tzv. „Temná doba piva“. V celom západnom svete, v čase starovekých Grékov a Rímskej ríše, sa z piva stal „barbarský“ drink, ktorý varili len Ostrogóti a Kelti. Väčšina populácie podľahla vínu a na dlhé stáročia sa pivo ako produkt veľmi nerozvíjal.
Pivo v stredovekom vzostupe
Stredovek bol v našich končinách pre pivo veľmi dôležitým obdobím, pretože sa začali rozvíjať kláštorné pivovary. Varili ho mnísi a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou ich života počas pôstu. Rokmi praxe sa menila receptúra piva, ktorej ďalšou ingredienciou sa stal chmeľ. Z nemeckých miest Bremen a Hamburg sa postupom času chmeľ rozšíril aj do ďalších pivovarských kútov Európy. Nemci boli takisto prvým národom, ktorý sa po prvýkrát pokúsil o spodne kvasené pivo. Toto pivo sa však líšilo „len“ teplotou kvasenia, nie špecifickým kmeňom kvasníc ako je tomu dnes.
Zákon a poriadok vo výrobe piva
Dôležitým míľnikom pre históriu piva je neskôr rok 1516, kedy bol v Nemecku prijatý Reinheitsgebot: Zákon o čistote piva, ktorý hovoril o tom, že nápoj s názvom pivo môže byť vyrobený len z vody, jačmeňa a chmeľu. Pivovaru, ktorý použil iné ingrediencie, boli sudy so „závadným“ pivom zabavené bez akejkoľvek kompenzácie. Nie je žiadnym prekvapením, že sa v Zákone o čistote piva neobjavujú, ako jedna zo základných ingrediencií, kvasnice.
V 16. storočí totiž ešte nebolo zistené, ako alkoholové kvasenie prebieha, takže pivo kvasilo spontánne. Aj keď tento zákon už od roku 1987 v jeho najprísnejšej podobe neplatí, mnohé pivovary v Nemecku i mimo neho stále dodržiavajú svoje štandardy a môžu sa pochváliť čistotou a kvalitou, ktorú tento zákon zaručoval.
Prelomový novovek
Je všeobecne známe, že Nemci boli vždy jednotkou vo výrobe, vývoji aj vychutnávaní si piva. Už v roku 1600 sa v Bavorsku stal spodne kvasený ležiak, varený a kvasený podľa starej metódy, najobľúbenejším a najrozšírenejším pivom. Stále však neboli vyšľachtené čisté kultúry kvasiniek spodného kvasenia a používali sa mixované kultúry.
Pravé pivo typu ležiak vyrábané tradičným spôsobom, no prvýkrát spodne kvasené čistou kultúrou kvasiniek, priniesol na trh Gabriel Seldmayr, a to až v roku 1832. Len o desať rokov neskôr vyrobil Josef Groll pivo typu plzenský ležiak, ktorý sa značne podobal vtedajšiemu klasickému ležiaku, no bol tmavší a na tú dobu robený vo veľkých objemoch, čo znamenalo Oficiálny komerčný počiatok piva typu ležiak.
Zlaté časy a pivo vo fľaške
Medzi najdôležitejšie míľniky novodobých dejín piva, vďaka ktorým je pivo celosvetovo najobľúbenejším alkoholickým nápojom, považujeme tri udalosti. Tou prvou je rok 1873, kedy Gerard Heineken odkúpil pivovar De Hooiberg v Amsterdame a vytvoril z neho malý rodinný pivovar s názvom Heineken. Tento mladý 22-ročný Holanďan kládol mimoriadny dôraz na kvalitu piva, ktorá mu priniesla ovocie v podobe okamžitého a dlhotrvajúceho úspechu. Podarilo sa mu to bez toho, aby zabudol na to najdôležitejšie: zostať rodinným pivovarom, pre ktorý je čistota a znamenitosť piva na prvom mieste.
Druhou dôležitou udalosťou bola zmena uchovávania piva. Približne až do roku 1850 sa pivo skladovalo výlučne v sudoch. Koncom 19. storočia sa však prešlo na praktickejšie balenie – fľaškové pivo. Začiatky neboli vôbec jednoduché. Pivo v priehľadných fľaškách vystavených svetlu totiž začalo zapáchať.
Riešenie prišlo až v roku 1912, kedy sa na americkom trhu prvýkrát objavili sklenené fľašky hnedej farby, ktoré pivu zabezpečovali najlepšiu ochranu pred slnečným žiarením. Tie sa však počas 2. svetovej vojny stali nedostatkovým tovarom, a tak sa prešlo na fľašky zelené, ktoré boli dokonca aj lacnejšie a používajú sa dnes.
Inovatívne plechovkové balenie
O nič menej dôležitým a prelomovým bol rok 1935, kedy bola na americký trh uvedená prvá plechovka piva značky Krueger´s Finest Ale. Vďaka svojej praktickosti si plechovka získala nielen výrobcov piva, ale aj jeho spotrebiteľov. Prvé pivné plechovky však vôbec nevyzerali tak, ako tie dnešné. Podobali sa potravinovým konzervám a otvárali sa otváračom na konzervy.
Tušili ste, že dnes sa na celom svete ročne predá viac ako 250 miliárd plechoviek v takmer 100 krajinách sveta?
Tak teda, na zdravie!